Pozri podrobné štatistiky Súdneho dvora
Marc‑André Gaudissart,
zástupca tajomníka Súdneho dvora
Tak ako každý rok, aj tentokrát rád využívam príležitosť stručne sa vyjadriť k súdnym štatistikám za uplynulý rok a poskytnúť čitateľovi určité usmernenie, pokiaľ ide o porozumenie údajom týkajúcim sa vecí, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru alebo ktoré boli Súdnym dvorom ukončené.
Hoci táto úloha nie je vždy jednoduchá, keďže rozdiely medzi jednotlivými rokmi sú neraz neveľmi výrazné, a preto nie vždy umožňujú poukázať na významný vývoj alebo odhaliť opakujúce sa trendy, rok 2024 je jednoznačne výnimkou z tohto pravidla. Uplynulý rok totiž možno v mnohých ohľadoch označiť za mimoriadny rok v primárnom slova zmysle, a to tak pokiaľ ide o počet vecí predložených Súdnemu dvoru v roku 2024, ako aj pokiaľ ide o počet vecí, ktoré Súdny dvor ukončil. Oboje pritom pripomína historické maximá dosiahnuté v roku 2019 a dávajú plne za pravdu legislatívnej reforme, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2024 a na základe ktorej došlo k tomu, že Súdny dvor sa o svoju prejudiciálnu právomoc delí so Všeobecným súdom Európskej únie, ktorý má v súčasnosti výlučnú právomoc odpovedať na otázky položené súdmi členských štátov Únie v osobitných oblastiach, ktoré sú uvedené v článku 50b Štatútu Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „štatút“).[1]
Pokiaľ ide v prvom rade o veci podané na Súdny dvor v roku 2024, ich počet bol 920 vecí. Nejde síce o najvyšší počet v histórii Súdneho dvora – rekord bol zaznamenaný pred piatimi rokmi, keď bolo v roku 2019 podaných 966 nových vecí –, no aj tak tento počet predstavuje nárast o 12 % oproti predchádzajúcemu roku (821 nových vecí v roku 2023), a to nezahŕňa približne dvadsať návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných do kancelárie Súdneho dvora po 1. októbri 2024, ktoré boli po predbežnom preskúmaní podľa článku 93a Rokovacieho poriadku Súdneho dvora postúpené Všeobecnému súdu. V prípade, že by sa neuskutočnila vyššie uvedená reforma, počet vecí podaných na Súdny dvor v roku 2024 by tak bol ešte vyšší.
Nie je prekvapivé, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania stále predstavujú najväčší podiel vecí podaných na Súdny dvor v roku 2024, pričom ide až o 573 nových návrhov na začatie prejudiciálneho konania (oproti 518 v roku 2023), no treba tiež poukázať na zvýšenie podielu, ktorý v rámci počtu vecí podaných Súdnemu dvoru predstavujú odvolania, pretože počet odvolaní, odvolaní proti predbežným opatreniam a odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré boli podané v roku 2024, bol 277, čo je viac ako počet odvolaní zapísaných do registra v roku 2023 (231), no tiež viac ako strop dosiahnutý v roku 2019 (v tomto roku bolo podaných 266 nových odvolaní). Tento nárast je spôsobený tým, že Všeobecný súd vydal veľký počet rozhodnutí, ktorými boli ukončené konania v sporoch medzi desiatkami bankových inštitúcií a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Keďže rozhodnutia tohto orgánu o výpočte príspevkov ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií boli Všeobecným súdom zrušené, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, Rada Európskej únie alebo banky sa proti rozhodnutiam tohto súdu odvolali. Na Súdny dvor tak bolo podaných až 76 odvolaní. Vzhľadom na to, že predmet týchto vecí je v podstate totožný a odvolacie dôvody uvádzané odvolateľmi sa vo veľkej miere prekrývajú, Súdny dvor v záujme riadneho výkonu spravodlivosti určil niektoré veci za „pilotné“ veci a so súhlasom dotknutých účastníkov konania rozhodol prerušiť konanie v ostatných veciach až do prijatia rozhodnutí v pilotných veciach.
Na rozdiel od návrhov na začatie prejudiciálneho konania a odvolaní počet priamych žalôb zaznamenal v roku 2024 mierny pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom (53 nových vecí oproti 60 veciam v roku 2023), no za osobitnú zmienku stojí podanie prvej žaloby založenej na článku 8 prvom odseku Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorú v mene Národného zhromaždenia Francúzskej republiky predložila vláda Francúzskej republiky,[2] ako aj dve žaloby pre nesplnenie povinnosti podané Komisiou proti Spojenému kráľovstvu na základe článku 87 ods. 1 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Tieto žaloby podané 20. decembra 2024, t. j. len niekoľko dní pred uplynutím štvorročnej lehoty stanovenej v uvedenom článku dohody o vystúpení, pričom v týchto žalobách sa navrhuje, aby sa rozhodlo, že po prvé si Spojené kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 45 a 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z viacerých článkov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov,[3][4] a po druhé že si Spojené kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z viacerých ustanovení Zmlúv, Charty základných práv Európskej únie a všeobecných právnych zásad, keď nevyvodilo všetky dôsledky z rozsudku Súdneho dvora vo veci Achmea[5] a neukončilo dvojstranné investičné zmluvy medzi Spojeným kráľovstvom a členskými štátmi Únie.[6]
Okrem niekoľkých žiadostí o právnu pomoc alebo návrhov na určenie výšky trov konania treba zmieniť, že Komisia 13. septembra 2024 predložila žiadosť o stanovisko k povahe právomoci Únie (t. j. či je táto právomoc výlučná alebo spoločná), pokiaľ ide o uzavretie dohody medzi Sultanátom Omán na jednej strane a Úniou a jej členskými štátmi na strane druhej v oblasti leteckej dopravy. Táto žiadosť, ktorá bola podaná podľa článku 218 ods. 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vzbudila značný záujem, pretože k otázke položenej Komisiou predložili písomné pripomienky všetky členské štáty EÚ okrem jedného, ako aj Európsky parlament a Rada.
Pri bližšom skúmaní predmetu vecí predložených Súdnemu dvoru v uplynulom roku možno konštatovať, že vo všeobecnosti zodpovedá predmetu vecí z predchádzajúcich rokov. Tak ako v minulosti, aj v roku 2024 bolo na Súdny dvor podané veľké množstvo vecí týkajúcich sa hospodárskej súťaže alebo štátnej pomoci, ochrany spotrebiteľa a životného prostredia, či sociálnej politiky a dopravy, ale čitateľa bude nepochybne najviac zaujímať vysoký počet vecí týkajúcich sa hospodárskej a menovej politiky a reštriktívnych opatrení prijatých v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ako aj viacero vecí týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V roku 2024 bolo takto na Súdny dvor v tejto oblasti podaných až 123 vecí, z toho 117 návrhov na začatie prejudiciálneho konania, čo je o 40 viac ako v predchádzajúcom roku. Mnohé z týchto vecí pochádzajú z Talianska.
Ďalším faktorom, z ktorého je možné sa veľa dozvedieť, je v tejto súvislosti je analýza geografického pôvodu návrhov na začatie prejudiciálneho konania predložených Súdnemu dvoru v roku 2024. Zatiaľ čo totiž v roku 2023 počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných talianskymi súdmi prudko klesol, v roku 2024 ich počet doslova explodoval, pričom talianske súdy predložili Súdnemu dvoru v roku 2024 takmer sto návrhov na začatie prejudiciálneho konania (98 oproti iba 43 v roku 2023), čo je najvyšší počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania pochádzajúcich z tohto štátu od roku 1952. Počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných nemeckými súdmi práve naopak poklesol, pretože so 66 návrhmi je počet daných návrhov podaných súdmi tohto štátu najnižší za posledných pätnásť rokov – v roku 2023 bolo týchto návrhov ešte 94 a o tri roky skôr (2020) ich bolo 140 –, zatiaľ čo počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných poľskými súdmi zostal stabilný, pričom tieto súdy sa v roku 2024 obrátili na Súdny dvor so 47 návrhmi (oproti 48 v predchádzajúcom roku). Za nimi nasledujú v príslušnom poradí rakúske, bulharské a belgické súdy, ktoré predložili 39, 38 a 36 návrhov na začatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti je navyše zaujímavé, že z 36 návrhov predložených belgickými súdmi pochádzalo až päť z belgického Ústavného súdu. Tieto otázky sa týkajú tak rozmanitých oblastí, akými sú ochrana osobných údajov a ochrana súkromia v sektore elektronických komunikácií, harmonizácia niektorých aspektov autorského práva a s ním súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, či platnosť opatrení prijatých Radou Európskej únie na riešenie vysokých cien energie vo viac než neistom geopolitickom kontexte.
Napokon, pokiaľ ide o veci vyžadujúce si prejednanie v zrýchlenom konaní, treba poznamenať, že prudko vzrástol počet návrhov na uplatnenie skráteného súdneho konania alebo naliehavého konania. Zatiaľ čo v predchádzajúcich dvoch rokoch zaznamenal počet takýchto návrhov významný pokles (52 návrhov v roku 2022 a 43 návrhov v roku 2023), v roku 2024 opäť vzrástol, a to na viac ako 75 návrhov, pokiaľ ide o všetky druhy vecí spolu. Naliehavé konanie bolo v priebehu uplynulého roka uplatnené v šiestich prípadoch, rovnako ako skrátené súdne konanie, ktoré bolo tiež uskutočnené v šiestich veciach, ktoré sa týkali výkladu ustanovení o režime odovzdávaní osôb na účely trestného stíhania v rámci Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej,[7] výkladu ustanovení o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb[8] a výkladu pojmu „bezpečná krajina pôvodu“, tak ako je tento uvedený okrem iného v článkoch 36, 37 a 38, ako aj v prílohe I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60).[9]
Uplynulý rok síce v mnohých ohľadoch pripomína rok 2019, pokiaľ ide o počet vecí podaných na Súdny dvor, no toto konštatovanie platí ešte viac vo vzťahu k veciam, ktoré Súdny dvor ukončil. V roku 2024 ukončil Súdny dvor 863 vecí, čo je takmer rovnaký počet ako rekordný počet vecí ukončených pred piatimi rokmi (865 vecí). Tento výsledok, ktorý predstavuje nárast o 10 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, v ktorom bolo ukončených 783 vecí, odráža neustále úsilie daného súdu vysporiadať sa s jeho neustále sa zvyšujúcou pracovnou záťažou, a to v kontexte, ktorý je navyše poznačený odchodom jedného sudcu vo februári 2024 a úmrtím ďalšieho sudcu počas výkonu funkcie o štyri mesiace neskôr. V čase vypracovania tejto správy neboli títo dvaja sudcovia stále nahradení, z dôvodu čoho je Súdny dvor, ktorý pozostáva z 27 sudcov, nútený pracovať len s 25 sudcami.
Nie je prekvapivé, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania a odvolania, ktoré verne odzrkadľujú svoj podiel na veciach podaných na Súdny dvor, predstavujú podstatnú časť vecí ukončených daným súdom. Pri bližšom preskúmaní spôsobu skončenia vecí v priebehu uplynulého roka možno poznamenať, že Súdny dvor ukončil vyšší počet vecí rozsudkom. V roku 2024 bolo rozsudkom ukončených celkovo 595 vecí, zatiaľ čo pred rokom to bolo 535 vecí. Naopak mierne klesol počet vecí rozhodnutých uznesením, a to tak pokiaľ ide o prejudiciálne konania, ako aj odvolania. Odvolania ukončené uznesením tak predstavovali len 40 % všetkých odvolaní ukončených v roku 2024, zatiaľ čo o rok skôr to bolo ešte viac ako 50 % a v roku 2022 60 %! Tento faktor má nevyhnutne vplyv na priemernú dĺžku konania.
Keďže Súdny dvor v minulom roku rozhodol o veľkom počte odvolaní, predovšetkým v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, a to po uskutočnení kompletného konania zahŕňajúceho tak pojednávanie, ako aj predloženie návrhov generálneho advokáta, priemerná doba vybavenia týchto vecí sa predĺžila z 13,9 mesiaca v roku 2023 na 18,4 mesiaca v roku 2024.
Rovnako možno konštatovať predĺženie priemernej doby vybavenia prejudiciálnych konaní a priamych žalôb, no v menšej miere ako v prípade odvolaní. Priemerná doba vybavenia návrhov na začatie prejudiciálneho konania sa totiž predĺžila zo 16,8 mesiaca v roku 2023 na 17,2 mesiaca v roku 2024, zatiaľ čo priemerná doba vybavenia priamych žalôb sa za rovnaké obdobie predĺžila z 20,8 mesiaca na 21,5 mesiaca, čo je stále v rámci primeraných limitov vzhľadom na to, že Súdny dvor ukončil vysoký počet vecí, v ktorých konanie prebiehalo už niekoľko rokov, predovšetkým pokiaľ ide o žaloby, ktoré podali viaceré členské štáty v októbri 2020 proti pravidlám prijatým normotvorcom Únie týkajúcim sa usadenia a kabotáže, maximálneho času jazdy a vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy. Rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 2024 obsahuje spoločné rozhodnutie o pätnástich odvolaniach a samotný tento rozsudok obsahuje takmer 1 500 bodov.[10]
Kumulácia týchto faktorov logicky vedie k predĺženiu priemernej dĺžky konania na Súdnom dvore, ktorá, posudzujúc všetky druhy vecí spolu, bola v roku 2024 17,7 mesiaca v porovnaní so 16,1 mesiaca o rok skôr. Pokiaľ ide naopak o veci podliehajúce naliehavému konaniu, ktoré si vždy vyžadujú zvýšenú obozretnosť vzhľadom na citlivé oblasti, ktorých sa týkajú, treba poznamenať, že priemerná doba ich vybavenia sa skrátila zo 4,3 mesiaca v roku 2023 na 3,3 mesiaca v roku 2024, čo je doba veľmi sa blížiaca dobe, ktorá bola želateľná pri zavedení tohto konania v marci 2008.[11]
Pokiaľ ide o rozdelenie rozhodnutí podľa toho, v akom rozhodovacom zložení boli vydané, treba predovšetkým poukázať na prudký nárast počtu rozhodnutí vydaných veľkou komorou Súdneho dvora. V roku 2024 bolo týmto rozhodovacím zložením ukončených 75 vecí, pričom rok predtým to bolo len 36 vecí. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, tento počet sa vysvetľuje vybavením skupiny pätnástich súvisiacich vecí týkajúcich sa právnej úpravy Únie v oblasti dopravy, ale aj čiastočným obnovením zloženia Súdneho dvora v októbri 2024. Keďže funkčné obdobie veľkého počtu sudcov sa končilo v októbri 2024, bolo potrebné rozhodnúť vo veciach, v ktorých zasadajú, pred ich odchodom, aby nedošlo k problémom s uznášaniaschopnosťou. Veľký počet týchto vecí bol pritom postúpený veľkej komore.
Podiel vecí ukončených Súdnym dvorom v roku 2024 v trojčlenných komorách síce zostáva dominantný, keďže predstavuje až 46 % vecí ukončených rozsudkom alebo uznesením súdnej povahy, no podiel vecí ukončených päťčlennými komorami sa naďalej zvyšoval a bol takmer 42 %. Celkový počet vecí ukončených týmito rozhodovacími zloženiami v roku 2024 bol 359 vecí, pokiaľ ide o trojčlenné komory – vrátane komory rozhodujúcej o prípustnosti odvolaní –, a 324 vecí, pokiaľ ide o päťčlenné komory. Rok predtým predstavoval tento počet 381 vecí (trojčlenné komory) a 298 vecí (päťčlenné komory).
Napokon treba poznamenať, že Súdny dvor v roku 2024 vydal jedno rozhodnutie vo svojom najslávnostnejšom zložení (plenárne zasadnutie): rozsudok z 30. apríla 2024 v druhej veci „Quadrature du Net“. Súdny dvor, na ktorý sa opätovne obrátila francúzska Conseil d'Etat, bol požiadaný o poskytnutie viacerých dôležitých doplňujúcich objasnení, pokiaľ ide o výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, s ohľadom na Chartu základných práv.[12]
Ako je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, počet vecí ukončených Súdnym dvorom v roku 2024 bol síce výnimočne vysoký, no stále je nižší ako počet vecí podaných v priebehu tohto roka, logickým dôsledkom čoho je nárast počtu prebiehajúcich konaní na tomto súde, ktorý k 31. decembru 2024 predstavoval 1 206 vecí. Ide o najvyšší počet, aký bol kedy zaznamenaný v análoch Súdneho dvora. Nepochybne svedčí o dôvere občanov a súdov členských štátov Únie v Súdny dvor pri riešení otázok týkajúcich sa výkladu práva Únie, s ktorými sa stretávajú, ale zároveň sa ním zdôrazňuje celkový význam legislatívnej reformy, ktorá nadobudla účinnosť v septembri 2024, pretože cieľom tejto reformy je vyvážiť pracovnú záťaž medzi Súdnym dvorom a Všeobecným súdom na základe prenesenia časti prejudiciálnej právomoci Súdneho dvora na Všeobecný súd.
V tomto štádiu je samozrejme predčasné hodnotiť dopad tejto reformy, ale vývoj počtu vecí predložených Súdnemu dvoru, predovšetkým v špecifických oblastiach dotknutých prenesením právomoci, sa bude pozorne sledovať, aby sa posúdil vplyv tejto reformy tak na vybavovanie príslušných vecí Všeobecným súdom, ako aj na pracovnú záťaž Súdneho dvora a dobu vybavovania vecí, ktorá bola jedným z faktorov, ktoré viedli k návrhu na zmenu Štatútu.
[1] Pre pripomenutie uvádzam, že ide o týchto šesť oblastí: 1) spoločný systém dane z pridanej hodnoty, 2) spotrebné dane, 3) Colný kódex, 4) nomenklatúrne zatriedenie tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, 5) náhrada a pomoc cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla alebo meškania alebo zrušenia dopravných služieb, a 6) systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.
[2] Vec C‑553/24, Národné zhromaždenie/Európsky parlament a Rada. V tejto žalobe sa navrhuje zrušenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo 14. mája 2024 o riadení azylu a migrácie, o zmene nariadení (EÚ) 2021/1147 a (EÚ) 2021/1060 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (Ú. v. EÚ L, 22.5.2024).
[3] Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.
[4] Vec C‑892/24, Komisia/Spojené kráľovstvo.
[5] Rozsudok zo 6. marca 2018, Achmea, C‑284/16 (EU:C:2018:158).
[6] Vec C‑894/24, Komisia/Spojené kráľovstvo.
[7] Veci C‑202/24, Alchaster (rozsudok z 29. júla 2024, EU:C:2024:649) a C‑743/24, Alchaster II.
[8] Spojené veci C‑244/24 a C‑290/24 Kaduna (rozsudok z 19. decembra 2024, EU:C:2024:1038).
[9] Spojené veci C‑758/24 a C‑759/24, Alace a Canpelli.
[10] Spojené veci C‑541/20 až C‑555/20 Litva a i./Parlament a Rada (Balík opatrení v oblasti mobility) EU:C:2024:818.
[11] V tejto súvislosti pozri vyhlásenie, ktoré prijala Rada 20. decembra 2007 v súvislosti s prijatím svojho rozhodnutia o zmene a doplnení Protokolu o štatúte Súdneho dvora, podľa ktorého „by sa naliehavé konanie o prejudiciálnej otázke malo ukončiť do troch mesiacov“ (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 44).
[12] Vec C‑470/21, Quadrature du Net a i. (Osobné údaje a boj proti porušovaniu autorských práv), EU:C:2024:370.
Komentované štatistiky o činnosti Všeobecného súdu v roku 2023
Súdne štatistiky z viacerých predchádzajúcich rokov možno takisto nájsť na stránke Curia v časti „História".